VARŠTAK KAPUCÍNSKA GRAFICKÁ DIELŇA . . . VYDAVATEĽSTVO MINOR

Z druhého revidovaného vydania The Experience of No-Self. A Contemplative Journey (State University of New York Press, 1993) preložil Ladislav Tkáčik.

​

"V tradičnom rámci sa kresťanský význam "straty ja" všeobecne viaže na premenu alebo stratu ega (nižšieho ja), ktoré dosahuje vyššie alebo pravé ja v zjednotení s Bohom. V tomto zjednotení si však ja uchováva svoju individuálnu jedinečnosť a nikdy nestráca ontologický význam osobnej identity. Byť stratený sebe samému teda súbežne znamenalo byť nájdený v Bohu ako účastník božského života. [...] Keďže toto bol limit mojich očakávaní, o to viac ma prekvapilo a zmiatlo, keď som o mnoho rokov neskôr narazila na trvalý stav, v ktorom neexistovalo žiadne ja, žiadne vyššie ja, skutočné ja ani nič, čo by sa dalo nazvať ja. Zjavne som sa ocitla mimo svojho vlastného, ako aj tradičného referenčného rámca, naraziac na cestu, ktorá sa zdala začínať tam, kde autori píšuci o kontemplatívnom živote končili. S jasnou istotou o zmiznutí ja sa však automaticky vynorila otázka, čo sa to vlastne stratilo, čo bolo tým ja? Čo to vlastne bolo? A bola tu aj tá najdôležitejšia otázka: čo zostalo po jeho zmiznutí? Táto cesta bola postupným odhaľovaním odpovedí na tieto otázky, odpovedí, ktoré bolo možné odvodiť výlučne z osobnej skúsenosti, keďže žiadne vonkajšie vysvetlenie nebolo k dispozícii. [...] Keďže okamih, v ktorom definitívne zaniká sebauvedomovanie a začína sa nová cesta, predstavuje v kontemplatívnom živote rozhodujúci zlom či míľnik, môžem len špekulovať, prečo sa o tomto prelome hovorí tak málo. Pravdepodobne sa snáď nikdy nezmierim s mlčaním autorov, ktorí o tomto druhom pohybe nehovoria takmer nič. Možno niektorí kontemplatívni ľudia prijímajú s pokojom to, čo pre iných predstavuje monumentálnu explóziu. Možno autori bagatelizujú to, čomu nerozumejú alebo čo považujú za neortodoxné alebo vzácne, prípadne – a to je aj môj názor – si tieto dve fázy pomýlili tým, že medzi nimi nedokázali primerane rozlíšiť, rozlíšiť medzi radikálnou zmenou vedomia a jeho zánikom, medzi skorším prekročením nižšieho ja (ega) a neskorším prekročením vyššieho Pravého Ja, medzi zjednotením s Bohom a Bohom za hranicami zjednotenia. Keďže kontemplatívny život je ako celok vnímaný ako jediné kontinuum, je v ňom často ťažké vyznačiť hranicu a vidieť jasné rozdiely, kým človek osobne nezažije takéto míľniky. Až v tom okamihu sa rozdiel medzi týmito fázami stáva zrejmým a nezameniteľným." (Z úvodu Bernadette Roberts)

Thomas Keating o tejto knihe prehlásil: „Jedna z najvýznamnejších duchovných kníh našej doby. Jedna z najlepších kníh na túto tému od čias sv. Jána Kríža. Úžasná kniha, ktorá objasňuje vyššie oblasti duchovnej cesty.“

Bernadette Roberts sa narodila v roku 1931 v katolíckej rodine v Kalifornii. Vo veku sedemnástich rokov vstúpila do kláštora bosých karmelitánok v Alhambre v Kalifornii. Po ôsmich rokoch rehoľný život opustila, začala študovať na Univerzite v Utahu a pokračovala v štúdiu filozofie na Univerzite Južnej Kalifornie. Štyri roky vyučovala na strednej škole v Los Angeles, kde sa vydala za svojho kolegu, s ktorým mala štyri deti. Ako certifikovaná montessori pedagogička Roberts v roku 1969 otvorila vlastnú školu v Kalispelle v Montane, kde zopakovala všetky Piagetove kognitívne experimenty s deťmi. V roku 1973 získala magisterský titul v oblasti predškolskej výchovy na Univerzite Južnej Kalifornie. V roku 1976 ju opustil manžel a manželstvo bolo cirkevne prehlásené za nulitné. Bernadette Roberts sa musela postarať o živobytie, vychovávať deti i pomáhať so siedmimi vnúčatami. V posledných štyridsiatich rokoch svojho života každoročne absolvovala dlhodobé duchovné cvičenia s kamaldulskými mníchmi v Big Sur v Kalifornii. Zomrela v roku 2017 vo svojom dome v Južnej Kalifornii.
Bernadette Roberts podrobne opísala svoj život i duchovnú cestu. Kniha Contemplative: Autobiography of the Early Years (2004) je svedectvom o jej ranom rodinnom živote a duchovných skúsenostiach. Svojej duchovnej ceste po vstupe do kláštora sa venovala v knihe The Path to No-Self: Life at the Center (1985/1991), ktorá obsahuje opisy „temných nocí“ i stavu „zjednotenia“, o ktorých písali mnohí kresťanskí mystici. Skúsenosť „nie-ja“ opísala v knihe The Experience of No-Self: A Contemplative Journey (1993). Počas posledných 30 rokov Roberts každoročne organizovala duchovné cvičenia venujúce sa podstate kresťanskej mystiky, ktorou pre ňu boli Trojica, Kristus a viera. Jej posledným dielom je kniha The Real Christ (2012).

​​

Vychádza v septembri 2026

​

Vydáva Vydavateľstvo Minor v roku 2026 a tlačí FINIDR, Český Těšín.

Dizajn a sadzba © Ladislav Tkáčik

ISBN 978-80-89888-72-6

​

​